Moje zvony znejú inak

Róbert je tak ako mnohí ďalší remeselníci členom RINK-u (Remeselníckeho inkubátora Gemer, ktorého členovia využívajú služby NPC v regiónoch), ktorý komplexne podporuje tradičné remeslá. „Zvonolejárov je málo. Je to špecifické remeslo. Vyžaduje znalosti a zručnosti z mnohých oblastí – zlievarenstva, kováčstva, sochárstva, práce s hlinou a drevom, hudobnej teórie. Mnohé postupy sa bežne nedajú naštudovať, dedia sa, alebo je potrebné ich znovuobjaviť experimentovaním.“ Remeslo nemal od koho prebrať, a tak sa všetko naučil sám. Teraz jeho zvony, vyrobil ich už 70, znejú vo viacerých krajinách a nadväzuje spoluprácu so svetovými výrobcami zvonov. Aby bol stále lepší.

Láska od detstva

„Už starý otec ma brával zapínať zvony na obecnej zvonici v Plešivci. V dvanástich rokoch, po návšteve veže Dómu sv. Alžbety v Košiciach, som sa o zvony začal zaujímať viac. Navštevoval som kostolné veže, fotil, počúval, zisťoval, učil sa. Vždy ma fascinovali remeslá, ktoré pracujú s kovom a ohňom. A tak som sa v pätnástich rokoch rozhodol, že si skúsim vyrobiť vlastný zvon,“ spomína Róbert. Na výrobu prvej liatej formy zvolil tradičnú stredovekú technológiu. Bola pre neho atraktívna. „Jej výroba mi trvala asi rok. Ťažko som hľadal správnu receptúru hlinenej zmesi, aby bola dokonale hladká, žiaruvzdorná a nepraskala. Po jej dokončení sme zvon odliali u umeleckého zlievača Gabriela Farkasa zo Silickej Brezovej. Žiaľ, zvon sa nepodaril. Ďalšie dva roky sme pracovali na optimálnej receptúre, v Krásnohorskej Dlhej Lúke sme s otcom postavili malú dielňu a v novembri 2015 sa konečne podarilo odliať trojicu zvonov. Jeden z nich znie v Budapešti dodnes.“

Pozrite sa, aké služby môžete aj vy bezplatne využiť v Národnom podnikateľskom centre

Stredoveká technológia

Vybral sa tou ťažšou cestou. Formy pripravuje zo zmesi ílovitej hliny a mnohých ďalších prírodných prísad, ako napríklad konský trus či slama. „Využívam tradičnú stredovekú technológiu s tzv. metódu strateného vosku. Zvony odlievam zo zvonoviny, z bronzu s vysokým obsahom cínu.“ Mnohé dielne podľa Róberta prešli na moderné metódy, namiesto hliny využívajú umelé formovacie zmesi na báze piesku. „Práca s nimi nie je taká časovo náročná, zvon je hotový za niekoľkých dní, výroba je lacnejšia. S tým sa však príliš nestotožňujem. Pri tradičnej technológii to trvá minimálne jeden mesiac a viac, no zvony potom znejú inak. Je to dané spôsobom chladnutia kovu v jednotlivých materiáloch, spôsobom spracovania tavby kovu. To všetko má na výsledok vplyv. Zvon predsa neodlievame na päť či desať rokov, ale na stáročia. Takže mi nezáleží na tom, ako dlho ho budem vyrábať. Dôležitý je pre mňa vždy výsledok.“

Spektrum tónov

Zvuk zvona je daný jeho tvarom, hrúbkou steny a rozmermi samotného telesa. Musí byť vopred vypočítaný a po odliatí sa už nemení. Ale vo zvone neznie len jeden tón. Je to celé spektrum tónov, ktoré musia dokopy ladiť. „Zvon sa samovoľne po čase nerozladí ako napríklad strunové hudobné nástroje. Ale je možné čiastočne ho doladiť. Robí sa to uberaním hrúbky z vnútornej steny. Využíva sa to však iba pri zvonoch určených do zvonkohier, kde sú kritériá na presnosť tónu vysoké. Iba výnimočne pri kostolných zvonoch, lebo je možné odliať ich s dostatočnou presnosťou tónu.

"Róbertove zvony už našli domov v kostoloch, kaplnkách, pamätných miestach, u rôznych zberateľov a nadšencov nielen na Slovensku, ale aj v rôznych okolitých krajinách. V Nemecku, v Rakúsku, Poľsku, Rumunsku. Veľká časť putovala do Maďarska, kde v roku 2019 vytvoril pre kostol reformovanej cirkvi v meste Hajdúnánás zvonkohru zo šestnástich presne ladených zvonov. „Sú určite lokality a kostoly, kde, povedzme, po vojne ostali prázdne miesta po pôvodných zvonoch a bola by pre mňa veľká česť doplniť ich. Mňa však poteší každé miesto. Malá kaplnka či väčší kostol, kde budem mať možnosť uliať nový zvon. Hlavne nech dobre slúži súčasnej, ale aj ďalším generáciám.“

(slo), Foto: Róbert Slíž

Všetky články a vydania časopisu InBiznis nájdete na stránke http://inbiznis.sk/