Umelá inteligencia si žiada fresh myslenie. Jej vývoj sedí viac malým firmám schopným experimentovať
Spoločnosť Cognexa pracuje na vývoji riešení na báze umelej inteligencie (AI). Začínali ako nadšenci, dnes spolupracujú na riešení pre hráčov z NHL. Ich riešenia využívajú firmy z rôznych oblastí – od športu, cez zdravotníctvo až po priemyselnú výrobu. Príbeh slovenského startupu Cognexa nám rozpovedali jeho zakladatelia – Marián Bódi, Marek Šebo a Andrej Kozák.
Umelá inteligencia je trend, ktorý často rezonuje v médiách, ale skôr v súvislosti s veľkými firmami a investíciami. Vy ste sa k nej ako dostali?
Marián Bódi: Veľké firmy sa zaoberajú umelou inteligenciou, lebo je to trendové. Z našej skúsenosti ale môžem povedať, že zatiaľ čo veľké firmy o tom viac rozprávajú, tie menšie viac experimentujú a robia reálnu prácu. Je to téma, ktorá si vyžaduje fresh myslenie a to často naráža na zabehnuté korporátne procesy. Tam sú ľudia, ktorí majú dlhodobé skúsenosti, ale v odlišnej oblasti. Oblasť AI je tak nová, že ďaleko viac skúseností majú služobne mladší ľudia.
Marek Šebo: Začali sme skromne, malými projektami pre lokálne kliniky a IT firmy. Zo školy a hobby projektov sme získali schopnosti v oblasti AI, ale o praktickom IT sme sa hlavne v prvých rokoch veľa učili od kolegov a spoluprácou s klientmi. Dnes máme za sebou úspešné projekty pre globálne firmy, no v zdokonaľovaní sa stále nepoľavujeme.
Čo človek potrebuje k tomu, aby sa mohol začať venovať umelej inteligencii na profesionálnej úrovni?
M. Š.: Dnes sú technológie tak pokročilé, že človeku stačí spraviť si pätnásťminútový kurz a rozbehne prvý model, ktorý vie rozpoznávať číslice alebo tváre. Na to, aby sme boli schopní vytvárať produkty, ktoré budú naozaj užitočné, a riešenia, ktoré idú do hĺbky, sú potrebné roky praxe. Sú potrebné skúsenosti, ktoré získate len skúšaním a hraním sa. Celý ten vývoj je často o intuícii, ako sa bude neurónová sieť správať v danej situácii a ako ju nastaviť, aby nerobila isté chyby. Samozrejme, je potrebný aj nejaký matematický základ, bez toho sa intuícia nedá naštartovať.
Spoznajte príbehy 15 podnikateľov, ktorí dokázali, že aj na Slovensku vznikajú svetové nápady. Stiahnite si brožúrku v PDF.
Čím to je, že dnes sa dajú výsledky v rámci využitia umelej inteligencie dosiahnuť tak rýchlo? Je to vďaka rastúcemu výkonu technológií?
M. B.: Nie je produkt ako produkt. Prvý prototyp viete mať veľmi rýchlo, náročnejšie je už jeho zasadenie do reálneho sveta. My vieme vytvárať produkty, ktoré v reálnom svete fungujú. Vidíme to na našich klientoch – často mali nejaký pilot – či už je to stroj s kamerami, alebo nejaký softvér, ktorý v laboratórnych podmienkach fungoval, ale keď to spustili do produkcie a mali to používať reálni ľudia, riešenie bolo prakticky nepoužiteľné.
M. Š.: Niečo viete urobiť veľmi jednoducho. Ak ale chcete priniesť riešenie, ktoré sa dá zasadiť do reálneho sveta, už to nie je otázka pár kliknutí. Na druhej strane, systémy sú určite jednoduchšie oproti dobe, keď sme zakladali firmu. Dnes, keď školíme človeka, má k dispozícii frameworky a ide to rýchlo. Keď sme začínali, tak aj ten najpoužívanejší nástroj na deep learningu bol veľmi čerstvý a keď vznikla chyba, trvalo aj dva dni, kým sa vyriešila. My sme rástli spolu s celou vývojárskou komunitou v AI.
Podľa čoho si vyberáte odvetvia pre technológie a problémy, ktoré viete umelou inteligenciou vyriešiť?
M. Š.: Naša história bola do istej miery náhodná. Postupne sme si našli odvetvia, na ktoré sme sa začali špecializovať a kde to bolo inicializované nejakým nápadom. Pokračovali sme tým, že sme našli klienta, vďaka ktorému sme vošli do problematiky hlbšie. Potom sme zistili, že to môže mať hodnotu aj pre iného klienta. Pracujeme na konkrétnom projekte, s konkrétnym klientom, snažíme sa ho počúvať a riešiť jeho problém. V kontexte ale vidíme, že sú tam ďalšie príležitosti alebo cesty, ako to rozvíjať ďalej.
M. B.: Začali sme v zdravotníctve. Pre kliniku v Prahe sme robili technológiu na rozpoznávanie videa pre zlepšenie úspešnosti umelého oplodnenia. Technológia rozpoznáva určité markery na vyvíjajúcom sa embryu a pomáha doktorovi rozhodnúť sa, ktoré embryo vybrať pre implantáciu. Lebo výber výrazne ovplyvňuje úspešnosť toho, či sa žene podarí počať alebo nie. Náš systém vykonáva automatickú analýzu a dáva doktorovi podklady.
Andrej Kozák: Uvedomili sme si, že využitie je potrebné aj v priemysle. Na výrobných linkách sa nachádzajú aj nepodarky, ktoré treba vyradiť. Na to je ideálny systém kamerovej kontroly, ktorý je poháňaný neurónovou sieťou alebo podobnou technológiou. Používa sa na to, aby bol kus vytriedený automaticky, bez zásahu človeka. My sme ako úplní nováčikovia oslovovali priemyselné podniky, a takto sa dostali k prvým zákazkám aj k pomerne veľkému know-how v priemyselných témach. Stále sme oslovovaní firmami a robíme na projektoch, ktoré sú aj v iných odvetviach. To nás udržiava v cviku a umožňuje nám identifikovať iné potenciálne témy.
Venujete sa aj iným oblastiam?
M. Š.: Áno. Jedna z našich kľúčových oblastí je analýza ľudského pohybu. Pomocou machine vision sme vytvorili systém, ktorý analyzuje korčuliarsku techniku hokejistov. Využívajú ju hráči NHL a kluby, napríklad v Detroite či Vancouveri, na lepšiu prípravu hokejistov. Keď sa hokejista v minulosti chcel zlepšovať v korčuliarskej technike, musel si nechať poradiť od trénera. Dnes vie prísť na trenažér, na ktorom korčuľuje na pohyblivom páse. Snímajú ho kamery, náš systém to analyzuje, vyhodnotí základné parametre a hovorí mu, ako sa jeho technika zlepšuje. Zároveň mu dáva tipy, ako by mohol napredovať.
M. B.: Je to pekný príklad toho, aká užitočná je technológia spracovávania obrazu, aj toho, ako dokážu dve slovenské firmy spolupracovať na globálnom trhu. Nerobíme na tom sami, ale spolupracujeme so slovenskou firmou HDTS. My sme zodpovední za softvérovú stránku, oni za mechanickú a metodologickú a ďalej to ako produkt komercionalizujú.
Ako riešite rozvoj firmy? Robíte si plány alebo zisťujete, kam vás aktuálne spolupráce privedú?
M. B.: Plánovať, samozrejme, musíme, lebo stále sme startup. Pre startup sú financie veľmi nestabilné. My sme sa už od vzniku vybrali z pohľadu financií ťažšou cestou. Nechceli sme si vypýtať od investorov veľa peňazí a hneď ich minúť. Povedali sme si, poďme si na seba zarobiť sami. Preto sme sa od začiatku snažili počúvať klientov a niečo sa od nich naučiť. Vytvárali sme s nimi riešenia, ktoré neskôr budeme vedieť zgeneralizovať, čo sa týka funkčnosti aj platformy. Paralelne sme robili projekty, s ktorými nás oslovovali ďalšie firmy, aby sme si na seba zarobili. Je to ťažšia cesta, na druhej strane nás to ale donútilo byť blízko ku klientovi, počúvať ho a vytvárať niečo, čo si vyžaduje trh.
M. Š.: Je to v rámci našej filozofie. Nechceme budovať firmu na vzdušných zámkoch, ale vytvárať hmatateľnú hodnotu. To posledné, čo sme chceli byť, je nejaký one time wonder, ktorý bude dva roky tvrdiť, že na niečom pracuje a sám nevie, kam smeruje. A tu sa dostávame k vašej otázke – ako veľmi plánujeme. Máme víziu našej technologickej platformy a momentálne sme vo fáze, keď máme overený product marketfit. Teda nejakú hodnotu, ktorú naša platforma prináša v konkrétnych odvetviach. Chceme ďalej škálovať a dostať to ku viacerým zákazníkom. Najprv ponúknuť technológiu európskemu trhu a potom ísť ďalej.
Kto: Marián Bódi, Andrej Kozák, Marek Šebo
Firma: Firma: Cognexa
Čím sa zaoberá: Firma vyvíja umelú inteligenciu a jej aplikácie v priemysle, zdravotníctve a ďalších sektoroch.