Aké nezmysly podnikatelia nominovali v roku 2020?
Do ankety Byrokratický nezmysel roka nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 61 námetov. „Tento rok sme medzi nomináciami videli tri skupiny opatrení. Na jednej strane sa opakovali roky nevyriešené podnety týkajúce sa odpadovej legislatívy, štatistického vykazovania, exekúcií či koncesionárskych poplatkov pre firmy. Druhou skupinou boli nominácie vyplývajúce zo zmien v súvislosti s pandémiou COVID-19, a potom to boli rôzne špecifické problémy, ktoré ukazujú, že regulujeme aj oblasti, ktoré regulovať netreba,“ konštatuje Ľuboš Kolesár zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska.
„V aktuálnom ročníku bolo množstvo problematických povinností, ktorým by sa dalo zabrániť systémovými riešeniami. Princíp one-in one-out, prijímanie regulácií na dobu určitú s následným vyhodnotením ich prínosov a nákladov, dôsledné vyhodnocovanie pripomienok či prijímanie rozhodnutí na základe dát, by predišli množstvu finalistov v tejto ankete,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. „Tento ročník priniesol aj jedno pozitívne prekvapenie. Parlament odstránil jeden z nezmyslov skôr, ako sa stal finalistom. Tesne pred spustením hlasovania poslanci vyriešili problém zamestnávateľov s pandemickou PN, ktorý sa v tohtoročných nomináciách opakoval.,“ dopĺňa Solík.
Ktoré nezmysly zaujali?
1. miesto: O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 1.12.2020 do 27.12.2020 a zapojilo sa doň celkovo 1 555 respondentov. Byrokratickým nezmyslom roka 2020 je administratívna povinnosť, podľa ktorej musia včelári úradom do 1. marca nahlásiť, kde všade budú počas roka so včelstvami kočovať. Na formulári musia vyplniť presné poradie miest a dátumy. Povinnosť je v praxi natoľko absurdnou, že musia napríklad zadať, kde sa budú včelstvá nachádzať počas kvitnutia slnečnice, aj keď v tom čase slnečnica ešte nie je ani zasiata. Ak sa netrafia, administratíva sa opakuje. „Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom úradníckej nadpráce a nereálnych termínov. Zároveň ide o príklad toho, ako prehnanou reguláciou plytváme nielen energiou a časom podnikateľov, ale aj úradníkov,“ zdôrazňuje Solík.
2. miesto získal paragraf, ktorý zakazuje príbuzným bezplatne vypomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov. „Príbuzní môžu podľa aktuálnej legislatívy pomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov bez pracovno-právneho vzťahu len pokiaľ ide o jednoosobové s.r.o a fyzické osoby - podnikateľov. Ak ide o firmy, ktoré majú dvoch a viac spoločníkov (napr. manželov či súrodencov) je bezplatná výpomoc zo strany ich najbližších považovaná za nelegálne zamestnávanie,“ približuje Solík. „Ide o ustanovenie, ktoré zbytočne komplikuje život najmä rodinným firmám,“ dodáva.
3. miesto obsadila povinnosť týkajúca sa vyhradeného nákupného času pre seniorov aj v predajniach pre jedného zákazníka. Napriek tomu, že v malej pekárni či v mäsiarstve (prevádzky do 30 m2) môže nakupovať len jedna osoba, majú seniori vyhradený svoj čas, aby nedošlo k ich ohrozeniu iným zákazníkom. Toho, ale v takejto predajni nikdy nestretnú. Výsledkom je, že malé špecializované predajne s pultovým predajom zívajú prázdnotou.
S tesným odstupom skončila na štvrtej priečke regulácia predaja syrov. Úradníci vedia lepšie ako výrobcovia, koľko vydržia ich potraviny. Preto pri tvrdých syroch, ktoré majú trvanlivosť niekoľko mesiacov stanovujú obchodom povinnosť predať ich do 48 hodín po načatí. „Bochníky syra, ktoré sa v lahôdkarských pultoch nepredajú za 48 hodín, musia do koša, pretože číslo v predpise je dôležitejšie ako zdravotná nezávadnosť a odborné znalosti potravinárov,“ konštatuje Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.