Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy dosiahnuté z podnikania na príjmy:
Slobodné povolanie obsahuje duševno-ideové služby založené na vedomostiach, ktoré sú ako vedecké, literárne, umelecké, kultúrne, výchovné, učiteľské, medicínske, ekonomické, inžinierske, právne, technické a prírodovedecké činnosti na základe špecifických odborne - právnych noriem vykonávané osobne, na vlastnú zodpovednosť a nezávisle v záujme svojich klientov a verejnosti. Patria medzi ne napríklad:zubní lekári, lekárnici, veterinári, maséri, psychológovia, architekti, geodeti, reštaurátori, hudobníci, výtvarní umelci, dramatickí umelci, novinári, prekladatelia.
Osoba vykonávajúca slobodné povolanie nepotrebuje na výkon svojej činnosti oprávnenie v podobe živnostenského listu a ani sa neprihlasuje na živnostenskom úrade (je povinný sa prihlásiť na Štatistickom úrade do štatistického registra). Na výkon svojej činnosti potrebuje mať pridelené daňové identifikačné číslo, ktoré získa registráciou na miestne príslušnom daňovom úrade. Niektoré osoby vykonávajúce výkon slobodného povolania majú povinnosť (okrem registrácie z dôvodu pridelenia DIČ) registrácie v profesijnom združení alebo komore združujúcej osoby vykonávajúce rovnakú činnosť.
Spôsob vedenia účtovníctva v sústave jednoduchého účtovníctva je pre mnohých z ich pohľadu jednoduchší, ale jednoduché účtovníctvo nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Špecifikom príjmov takýchto osôb sú prijaté zálohy na prebiehajúce súdne konania, zálohy na nákup kolkových známok alebo príjmy v podobe zábezpek a záruk určených súdom, preddavky na naštudovanie nejakého výkonu, napísanie knihy a podobne.
V prípade rozhodnutia osoby vykonávajúcej slobobné povolanie uplatňovať paušálne výdavky vo výške najviac 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur, nemusí v tomto prípade viesť účtovníctvo, iba evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
V zmysle § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov ale:„Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných živností podľa osobitného predpisu....“
Práve podmienka, že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, môže byť pri niektorých slobodných povolaniach problém, nakoľko ich príjmy prekročia za posledných 12 kalendárnych mesiacov obrat pre povinnosť stať sa platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto môžu použiť spôsob paušálnych výdavkov iba na začiatku činnosti.
Daňovú evidenciu podľa vyššie uvedených noviel zákonov môže viesť podnikateľ, ktorý:
Podvojné účtovníctvo je podľa špecifikácie činnosti jednotlivých druhov vhodným spôsobom, ako podrobne sledovať analyticky prijaté zálohy a výdavky na jednotlivé prebiehajúce akcie, zákazky alebo procesy.
Ak dosiahne osoba vykonávajúca slobodné povolanie za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, musí sa registrovať, aj ako platca DPH. Okrem povinnej registrácie sa môže osoba vykonávajúca slobodné povolanie stretnúť s potrebou registrácie podľa § 7 zákona č 222/2004 Z.z.o dani z pridanej hodnoty, v prípade, že dodá službu do inej krajiny platiteľovi dane z pridanej hodnoty zaregistrovanému na území iného štátu. V tomto prípade je povinná podať súhrnný výkaz alebo sa môže v rámci tohto paragrafu stretnúť so situáciou, že prijme službu od platiteľa dane z pridanej hodnoty zaregistrovanému vo svojej krajine.
Daňovými výdavkami/nákladmi osoby vykonávajúcej slobodné povolanie z pohľadu zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú všetky výdavky/náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom. Pri určení základu dane postupuje táto osoba ako každý iný daňovník dane z príjmov fyzických osôb. Ako je uvedené vyššie, môže sa rozhodnúť, či bude výdavky uplatňovať v podobe paušálnych výdavkov alebo preukázateľne vynaloženými výdavkami/nákladmi zaúčtovanými v účtovníctve advokáta.
Veľmi častým prípadom v praxi je, že táto osoba okrem vykonávania svojej činnosti vykonáva aj iné činnosti, na ktoré má živnostenské oprávnenie, a ktoré sú podnikaním na základe živnosti. Vtedy je vhodné príjmy/tržby z týchto činností a tiež výdavky/náklady k nim sa viažuce oddeliť v účtovníctve rozdelením na strediská a sledovať ich samostatne aj kvôli bezchybnému vyčísleniu jednotlivých základov dane pri vypracovaní daňového priznania k dani z príjmov.
Pokiaľ sa takáto osoba rozhodne uplatňovať paušálne výdavky, musí ich uplatňovať aj v prípade príjmov zo živnosti, v prípade príjmov z vykonávania podnikania podľa osobitných predpisov. Nie je teda možné kombinovať rôzne uplatnenie výdavkov v prípade dvoch druhov príjmov, aj keď ide o tú istú osobu.
Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je osoba vykonávajúca slobodné povolanie povinná prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne (na účely tohto zákona má postavenie SZČO). Poistné platí 14 % z minimálneho vymeriavacieho základu, čiže 70,91 eur (minimálny vymeriavací základ je od 1.1. 2020 vo výške 506,50 eur) a neskôr podľa výšky preddavku vypočítanom v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Pôvodne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nebol príslušník slobodného povolania považovaný za SZČO a do Sociálnej poisťovne sa teda nebol povinný prihlásiť. Zmena legislatívy však spôsobila, že od 1.7.2013 sa aj osoby vykonávajúce slobodné povolanie považujú za osoby povinne poistené po splnení podmienok a sú preto povinné platiť sociálne odvody do Sociálnej poisťovne. Sociálne odvody za rok 2020 predstavujú 33,15 % denného vymeriavacieho základu, pričom minimálna výška mesačných platieb do Sociálnej poisťovne v roku 2020 je 167,89 eur.