Čerstvo zložená obchodná spoločnosť alebo začínajúci živnostník sa často boria s otázkou či musia viesť účtovníctvo a či musia podať daňové priznanie za každých okolností. Vysvetlíme si základné pojmy jednotlivých účtovných sústav aj to, či je možné si to nejakým spôsobom uľahčiť a kedy.
Taktiež stanovuje v akých prípadoch je povinné, v tej ktorej účtovať a pokiaľ nie je zákonom stanovená povinnosť, čo môže podnikateľ využiť.
Zákon stanovuje, že v sústave podvojného účtovníctva sú povinné účtovať obchodné spoločnosti, to znamená, že tie na rozdiel od samostatne zárobkovo činných osôb na výber nemajú.
V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať fyzické osoby, ktoré si ale navyše môžu takisto zvoliť aj podvojné účtovníctvo nakoľko im to zákon nezakazuje. Pokiaľ splnia zákonom stanovené podmienky, majú ešte na výber viesť daňovú evidenciu alebo evidencie v prípade uplatnenia paušálnych výdavkov, čo už síce účtovné sústavy nie sú, ale zákon ich dáva k dispozícii fyzickým osobám ako jednoduchšiu formu jednoduchého účtovníctva.
Základné rozdiely medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom sú v ich princípe. Jednoduché účtovníctvo funguje na cash-flow, alebo hotovostnom princípe a podvojné účtovníctvo na akruálnom princípe.
V praxi to znamená, že v prípade jednoduchého účtovníctva vstupujú do základu dane príjmy a výdavky momentom ich pripísaniu na bankový účet alebo uhradenia v hotovosti. V podvojnom účtovníctve vstupujú do výsledku hospodárenia výnosy a náklady momentom ich vzniku, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uhradené.
Výnos
Príjem
Náklad
Výdavok
Pri podvojnom účtovníctve je potrebné poznať jednotlivé účtové triedy, skupiny účtov a metodiku účtovania na nich. Každý účet má stranu Má dať a Dal a na tieto jednotlivé strany účtov sa účtujú jednotlivé účtovné položky. Každá vždy duálne, teda na dva účty oproti sebe, čo je ďaleko náročnejšie ako jednoduché účtovníctvo.
Účtová osnova má 7 tried účtov a tieto sa ďalej delia na účtové triedy ktoré sú dvojmiestne, syntetické trojmiestne čísla účtov a nakoniec ešte na analytické členenie účtov, kde môžu mať analytické účty 4 – 6 miest.
V jednoduchom účtovníctve sa príjmy a výdavky delia na ovplyvňujúce a neovplyvňujúce základ dane a ďalej na bližšie podskupiny ale nie je potrebné poznať žiadne čísla účtov ani ich strany. Príjmy sa delia napríklad na príjmy za tovar, príjmy za výrobky a služby alebo iné príjmy a výdavky na spotrebu materiálu, nákup tovaru, služby, atď.
Pre účtovanie v podvojnom účtovníctve je potrebné mať dobré znalosti tejto problematiky a tiež vedomosti o daňovom uplatnení nákladov následne pri vyčíslení dane. Jednoduché účtovníctvo v niektorých prípadoch môžu zvládnuť podnikatelia aj sami.
Ako sme už spomenuli jednoduchšou alternatívou k jednoduchému účtovníctvu môže byť daňová evidencia.
Daňovú evidenciu môže viesť podnikateľ - fyzická osoba, ktorý:
Títo podnikatelia môžu viesť zjednodušenú daňovú evidenciu, ale musia mať prehľad a evidenciu minimálne o:
Nakoľko zákon, ani žiadne usmernenie doteraz neurčilo bližšie, akým spôsobom má byť konkrétne v praxi táto evidencia vedená, je na podnikateľovi, či bude zaznamenávať v časovom slede príjmy a výdavky vrátane dokladov na kus papiera ručne, alebo si to viesť v nejakom software ako je Microsoft excel, alebo využije nejaký iný spôsob.
Keďže väčšina účtovných programov je nastavená na preukázateľné vedenie daňových výdavkov, vrátane evidencie majetku a pohľadávok a záväzkoch, zareagovali pružne a jednoduchým nastavením je možné si určiť či má program viesť daňovú evidenciu alebo klasické jednoduché účtovníctvo.
Základný rozdiel vo výpočte základu dane v jednoduchom a v podvojnom účtovníctve spočíva v tom, že v jednoduchom účtovníctve sa daňový základ vypočíta ako rozdiel zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov a v podvojnom účtovníctve ako rozdiel výnosov a nákladov.
Výsledok hospodárenia je v podvojnom účtovníctve rozdiel medzi všetkými dosiahnutými výnosmi a všetkými nákladmi. V tejto fáze, teda vo fáze vyčíslenia výsledku hospodárenia, ešte daňovník nerozmýšľa o tom, aké sú zaúčtované výnosy a náklady z hľadiska zákona o dani z príjmov. O tom bude rozmýšľať až pri vyčíslení základu dane.
Rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a základom dane je v tom, že základ dane už zachytáva len položky výnosov, ktoré sú prípustné z hľadiska zákona o dani z príjmov ako aj tie náklady, ktoré sú z hľadiska zákona o dani z príjmov daňovo uznateľnými nákladmi.
Výsledok hospodárenia je akýmsi odrazovým mostíkom pri vyčíslení základu dane. Výsledok hospodárenia je účtovným výsledkom hospodárenia a základ dane je základom pre výpočet dane z príjmov.