Konkurz, (často nepresne označovaný aj ako bankrot) je upravený predovšetkým zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o osobitný druh civilného konania, ktorého účelom je vysporiadať právne vzťahy a záväzky smerom k čo najefektívnejšiemu usporiadaniu nárokov veriteľov voči dlžníkovi, ktorý sa nachádza v stave ekonomicky nepriaznivej situácie takej intenzity a rozsahu, ktorý zákon o konkurze a reštrukturalizácie označuje ako stav úpadku (teda situácie, keď dlžník nedokáže splácať svoje záväzky prevyšujúce jeho majetok). Konkurz prichádza do úvahy vtedy, ak z majetku dlžníka nemôžu byť uspokojené nároky všetkých veriteľov v plnom rozsahu. Je teda zrejmé, že jednotliví veritelia budú uspokojení pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok. Po ukončení konkurzu by teda dlžníkovi nemal zostať žiaden majetok.
Základným predpokladom konkurzného konania je úpadok dlžníka. Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá sám dlžník, predpokladá sa, že je v úpadku.
Platobná neschopnosť sa posudzuje odlišne u právnických a fyzických osôb.
Za platobne neschopného sa považuje každý dlžník aj v tom prípade, ak ľubovoľnú peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu konkurzným súdom výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona (vyjadrenie sa k svojej platobnej schopnosti, predloženie súdom požadovaných podkladov, a pod.).
Podrobnosti týkajúce sa platobnej neschopnosti a predĺženia upravuje vyhláška MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia.
Každý dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. V prípade ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, majú jej štatutárne orgány vo všeobecnosti povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Tieto povinnosti sa však ďalej sprísňujú v čase, kedy spoločnosti začne hroziť úpadok (ale ešte v ňom nie je). Vtedy tieto orgány musia urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba na prekonanie krízy, inak hrozí, že budú za určitých okolností ručiť veriteľom spoločnosti za dlhy spoločnosti.
Návrh na konkurz môže podať dlžník, veriteľ, alebo viacero veriteľov súčasne. Je mimoriadne dôležité uvedomiť si, že dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Zákon ustanovuje, že v prípade porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene (štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, likvidátor), dojednala zmluvná pokuta vo výške 12.500 €, čiže spomínané osoby sú povinné uhradiť úpadcovi (obchodnej spoločnosti) zmluvnú pokutu 12.500 €, ako aj náhradu škody vzniknutú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu presahujúcu čiastku 12.500 €.
Každý návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu, t. j. ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a úradne osvedčený podpis navrhovateľa. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb (spriaznené osoby sú zadefinované v § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ide napr. o spoločníkov a členov štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb, alebo o osoby blízke fyzickým osobám). Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu, k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500 €.
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, rozhodne súd o začatí konkurzného konania. Účinkami začatia konkurzného konania sú:
U konkurzných konaní začatých na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti. Predbežný správca následne zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Súčasne s vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka súd ustanoví konkurzného správcu, ktorý počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom. Vyhlásenie konkurzu má o. i. aj nasledovné účinky:
Následne po vyhlásení konkurzu jednotliví veritelia pristúpia k prihlasovaniu svojich pohľadávok voči dlžníkovi do konkurzu. Jednotlivé prihlášky pohľadávok správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka. Očakáva sa teda súčinnosť dlžníka so správcom. Výsledkom preskúmania prihlášok pohľadávok je uznanie alebo popretie prihlášok správcom.
Po preskúmaní prihlásených pohľadávok sa uskutoční schôdza veriteľov, na ktorej môžu veritelia odvolať správcu a súčasne si zvolia veriteľský výbor zložený zo zástupcov veriteľov. Veriteľský výbor kontroluje činnosť správcu a udeľuje správcovi pokyny vo vzťahu k speňažovaniu majetku úpadcu.
Po speňažení majetku úpadcu (tzv. konkurznej podstaty) sa pristúpi k rozvrhu uspokojenia prihlásených pohľadávok. Pri uspokojovaní prihlásených pohľadávok sa pristupuje k jednotlivým pohľadávkam v závislosti od druhu, charakteru a zabezpečenia pohľadávok. Pri pohľadávkach zabezpečených napr. záložným právom k majetku sa zo speňaženia založeného majetku uspokoja veritelia zabezpečenej pohľadávky ako aj náklady vzniknuté so speňažovaní takéhoto majetku. Ostatní veritelia môžu byť uspokojení z takéhoto výťažku iba v prípade, ak boli vyššie spomínané nároky uspokojené v plnom rozsahu. Pri nezabezpečených pohľadávkach sa uspokojovanie riadi zákonom určeným poradím druhu pohľadávok (ako prvé sa napr. uspokojujú náklady speňaženia konkurznej podstaty, odmena správcu; neskôr postupne výživné pre deti, mzdy zamestnancov úpadcu, pohľadávky zo sociálneho a zdravotného poistenia, atď.. Po uspokojení jednotlivých tried uprednostňovaných nárokov sa postupne uspokojujú všetky prihlásené pohľadávky až po pohľadávky vzniknuté z bežného obchodného styku.
Po uspokojení prihlásených pohľadávok v zmysle rozvrhu sa konkurz zrušuje. Konkurz sa zrušuje aj pre nedostatok majetku, ak súd zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení konkurzu obchodná spoločnosť zaniká a pristúpi sa k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.
Záver:
Z vyššie uvedeného vyplýva, že konkurzné konanie sa týka všetkých právnických aj fyzických osôb pre prípad, kedy ich záväzky prevyšujú majetok. Výsledkom konkurzného konania má byť pomerné uspokojenie veriteľov dlžníka, a v prípade ak je dlžník právnickou osobou po ukončení konkurzného konania dochádza k zániku právnickej osoby. Podnikateľským subjektom ako aj ich štatutárnym zástupcom v prípade zistenia úpadku dokonca vzniká povinnosť podať na príslušnom súde návrh na vyhlásenie konkurzu. S prípadným nesplnením takejto povinnosti sú spojené sankcie v podobe zmluvnej pokuty a náhrady škody vzniknutej oneskoreným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Autor je konzultantom pre oblasť obchodného práva a podnikania